Branislav Dugovič vytvoril hudbu, pri ktorej budete chcieť nerobiť nič

Branislav Dugovič sa pri tvorení správa chameleónsky a nepredvídateľne. Raz prvky improvizácie premieňa do experimentálnej polohy, inokedy zavíta do súčasného jazzu, alebo pracuje s elektroakustickými plochami. Tentokrát na albume Everyday Afterwork Music prešiel do meditatívnej polohy,  s ktorou zamieril do world music. Do istej mieri je to zapríčinené už samotným obsadením, keď nahrával iba v triu – s multiinštrumentalistkou Veronikou Vitázkovou, sólistkou, orchestrálnou aj komornou interpretkou (ORF RSO Wien, Volksoper Wien atď.) a s oceňovaným hráčom na hurdy-gurdy Matthiasom Loibnerom, ktorý skladá hudbu do filmov a divadelných hier a je autorom niekoľkých sólových albumov. Skladateľ a interpret činný v rôznych štýloch a žánroch to vysvetľuje týmito slovami: „Nebolo to nejaké plánované rozhodnutie ísť do tejto oblasti, vyplynulo to skôr z voľby nástrojov a ich zvukovosti. Je to istým spôsobom tribute k môjmu obľúbenému klarinetistovi Tony Scottovi a jeho albumu Music for Zen Meditation. Oslovila ma najmä jeho akustická, meditatívna atmosféra a „neeurópske“ nástroje.“ 

Nielen v atmosfére a v celkovom vyznení nálad, ale aj v samotných pomenovaniach – Zbadám ďalej; Pozerám do blba; Odkväcnem na gauč a prestávam vnímať čas – sú náznaky odľahčenia: „Everyday Afterwork Music je celý o tom, ako prídeš vytretý  z práce domov, odkväcneš na gauč a chvíľu ti trvá, kým sa dostaneš do „normálu“. Ako už názvy skladieb napovedajú, proces začína odkvacnutím na gauč, pokračuje civením do blba, dilemou či variť alebo objednať a pod., až po Veronikine záverečné fujarové  sólo, ktoré nás utvrdí v tom, že život ide ďalej. Odporúčané počúvanie: po pracovnom dni na domácom gramofóne.“ 

Na nahrávke je cítiť určitá ľahkosť, takisto je tam počuť aj snaha o vytvorenie meditatívnosti. Preklenutie medzi týmito dvomi rovinami – zvukovej aj obsahovej – sa udialo prirodzeným spôsobom. Album obsahuje sedem kompozícií, ktoré sa vyznačujú pomalými tempami a komornými aranžmánmi. Na otázku, či ich prispôsoboval svojím súčasným rozpoložením, odpovedá hudobník zamietavo: „Nie, bolo to dané tým, že to celé chcelo byť meditatívne s riedkymi aranžmánmi. Klarinet na tomto albume nemal byť, ani vo výsledku nie je dominantným nástrojom. Tento album z môjho pohľadu nie je o objavovaní nejakých nových teritórií, nechce to byť intelektuálne, pointou bolo nahrať zvukovo zaujímavú hudbu meditatívneho charakteru s netradičnou kombináciou nástrojov, ktorou si spríjemníš náročný deň po namáhavej práce. Tým, že sa tam vyskytujú nástroje ako hurdy alebo rôzne etno píšťaly, na ktorých hrá Veronika, tak to chytilo taký etno orientálny nádych.“

Album Everyday Afterwork Music vyšiel 21. júna vo vydavateľstve HLAVA XXII.

Z verejných zdrojov ho finančne podporil Fond na podporu umenia a Hudobný fond. 

Branislav Dugovič je klarinetista aj autor hudby známy z pôsobenia v rôznych telesách a projektoch (napr. VENI Ensemble, Jana Kirschner Band, Building Bridges a mnohé iné). Ako člen VENI Academy získal cenu Radiohead 2013 v kategórii „Vážna hudba“, jeho posledný album Bang Bang Boogie Boogie získal v r. 2022 jazzovú Cenu verejnosti Esprit. 

Informácie:

Branislav Dugovič – Everyday Afterwork Music

Vyšiel 21. júna vo vydavateľstve HLAVA XXII

https://dugovic.bandcamp.com/

Mastering: Joe Tarantino

Cover: Róbert Szegény

Obsadenie:

Branislav Dugovič – klarinet, bas klarinet, gitara

Veronika Vitázková – alt flauta, tradičné drevené dychové nástroje

Matthias Loibner – hurdy gurdy